Keď som vo februári 1992 prišiel do čchanového (zenového) kláštora Ven. Sheng Yen(a) a stal som sa mníchom, priniesol som si nevedomky celú personálnu a kultúrnu bagáž typického Európana. Predtým som pracoval v Orientálnom ústave Čs. akadémie vied, bol som v tesnom kontakte s ľuďmi, ktorí v našich pomeroch toho vedeli o buddhizme najviac a mal som aj prístup k serióznej literatúre, takže som v oblasti buddhizmu bol pomerne rozhľadený a sčítaný, nazdával som sa. Preto som mal pomerne jasnú predstavu o tom, čo od života v kláštore môžem očakávať, ako asi by to moje školenie a výcvik malo fungovať a kam by to všetko malo smerovať… pokračovanie článku
V týchto dňoch si po večeroch čítavam 神仙傳, čo sú biografie Immortals, Nesmrteľných. Sú to ľudia presne toho istého rangu ako kresťanskí svätci typu Sv. František z Assissi, akurát že namiesto kresťanskej viery praktikovali v rámci svojich vlastných (to jest čínskych) podmienok a kultúrneho backgroundu - praktikovali taoizmus a alchýmiu. pokračovanie článku
Sedela na tráve a chrbtom sa opierala o mohutný kmeň. Bola tak uvoľnená, tak pokojná, tak veľmi splývala s prostredím, až som ju takmer prehliadol. Miloval som ju, miloval som spomienku na ňu, ako sedí pod stromom, hovorí s ním, splýva s ním. pokračovanie článku
V Japonsku neďaleko mesta Kyoto je hora nazývaná Mt. Hiei. Je centrom buddhistickej školy Tendai, čo je japonská varianta čínskej školy Tiantai [Tchien-tchaj] a táto japonská škola sa vyznačuje oproti iným buddhistickým školám určitými špecifikami. Jednou zvláštnosťou jen prax bojových mníchov (ktorých prax je formálne veľmi podobná čínskym mníchom z kláštora Shaolin), ale úplne mimoriadna je duchovná prax mníchov, ktorí sú nazývaní maratónski mnísi. pokračovanie článku
