Na jednej strane je kniha až takmer nudná, všetci tí Nesmrteľní sú takmer rovnakí - každý z nich sa schoval kdesi v jaskyni či v lese, každý z nich praktikoval alchýmiu, každý z nich porobil pár zázrakov, každý napokon uletel do Neba... Na druhej strane je to úžasná kniha, úžasný pokoj, úžasné ticho - pretože denne zaspávam s pocitom opätovného nanebovzatia. Nevdojak sa mi do hlávky vtláča myšlienka, že Číňania mali stovky, ak nie tisícky ľudí, ktorí robili to isté, čo robil Ježiš. Dúfam, že naši bratia a sestry v Kristu sa nebudú pohoršovať nad týmto výrokom, mám tu na mysli "malé veci, malé ryby", púhe zázraky, nie tú úplne konečnú úlohu Krista - spasiť ľudstvo. I keď na druhej strane, ako prívrženec čínskeho štýlu myslenia, si nemôžem nevšimnúť, že naučiť človeka loviť ryby je ďaleko užitočnejšie než darovať mu rybu na večeru - a podobne, Ježišova úloha, z hľadiska čínskeho myslenia, nám ďaleko skôr navodzuje ideu, že Ježiš nás učil, ako sa máme sami priblížiť záchrancom rybárov, a nie byť rybármi samými, a už vôbec nie tými, ktorí s pokorou v srdci čakajú na večernú rybu. Nech už je ako je, pre mňa samotného to nie je až tak podstatné - Ježiš nás zachraňuje už tým, že nám dáva príklad hodný nasledovania, vskutku hodný prirovnania k pastierovi, za ktorým ide jeho stádo, než pastiera, ktorý nosí ovce na rukách.
V každom prípade, tá kniha o Nesmrteľných, ktorí ju robia Nesmrteľnou, ktorá ma robí Nesmrteľným, ktorý by vám rád sprostredkoval záblesk poznania, že ste Nesmrteľnými, je úžasná a určite by som ju niekedy rád preložil - niekedy, až sa konečne usadím a budem mať viac času (kedy to však už konečne bude?). Pokiaľ si ovšem pre mňa Ježiš či nejaký čínsky Nesmrteľný nepríde, čomu by som ovšemže bol nesmierne rád. Avšak dovtedy mi bohužiaľ nezostáva nič iné než dúfať a spoliehať sa sám na seba.
Alebo je to všetko iba tým, že ho a ich nevidím? Môže byť, ale ja sa už teším na dnešné večerné nanebovzatie. Na to neustále prítomné nanebovzatie.